Ko sábado 30 de mayo-pe, Liberté, IRICE-CONICET-UNR ndive, oñepyrũ Laboratorio de Saberes, peteĩ ñembyatykue irundu po ha poteĩ aty héra «Tava\'ỹha ojeporu mba\'e tee ñembyatyvo pype». Peteĩ ñembyatykue ñepyrũva ohera «Ñembyatyvo» ha oñemongueta, videollamada ha streaming rupive, Mexico, Chile, Colombia ha Argentina guive téra, ha mas de cien personas oñe\'ẽ ha ohai opaite rógui continente-pe, oĩhápe tava\'ỹha-pe.
Noñepyrũi conferencia. Oĩ peteĩ ñe\'ẽjoka: avave nomboui ponencia ojapóva. Upéva oĩ ciclo-pe.
Peteĩ ciclo oñehai comunidad-pe
Laboratorio de Saberes ou Universidad Liberté guive, IRICE (Instituto Rosario de Investigaciones en Ciencias de la Educación) Universidad Nacional de Rosario-gui ndive, ha oñembojoaju mokõi programa investigación-acción-pe: Programa MADIVA ha Rosario Cuna de la Paz. Imétodo ojehero: co-inspiración. Ojeporuháicha exponer, téra oñemongueta; ha mba\'e oñe\'ẽva —ha mba\'e omoĩva oĩva chat-pe— oñemoĩ papel-pe.
Upéicha ciclo oĩ peteĩ destino: peteĩ libro colectivo oñemoherakuãta 2027-pe, ary sesenta ary La educación como práctica de la libertad, Paulo Freire-gua, oñembyasy ára-pe. Upégui oñemoherakuã título: Tava\'ỹha ojeporu mba\'e tee ñembyatyvo pype: cultura tumbera guive peteĩ cultura ko\'ã ára-pe. Mba\'e oñepyrũ ko sábado-pe oĩ ñepyrũ nueve ñe\'ẽjoka guive libro ojekuaavo.
Presentación ojapo Claudia Liliana Perlo, CONICET ha Universidad Nacional de Rosario-pe omba\'apóva. Ñepyrũ, Miguel Ángel M. ijapopy-pe. Moderación, Ricardo Augman ndive —«jardinero del tiempo», chat-pe oñemohera chupe—; ha resumen, Luis Triana, Colombia guive. Equipo editorial ciclo-pe: María Celeste Carlín, Ricardo Augman, Luis Triana, Juan Matías Bongiovanni ha Perlo.
Peteĩ ñepyrũ Laboratorio de Saberes, EduTube-pe oĩva.
«¿Mba\'épa ñembyatyvo?»: pyhareve ñe\'ẽjoka
Aty oñepyrũ peteĩ porandu ojejapo consigna —¿mba\'épa ñembyatyvo?, ¿ojejopy, ojeme\'ẽ, ojegueru jey?— ha peteĩ método, co-inspiración: téra noñepyrũi ponencia, oñemongueta, irundu po ha poteĩ personas oikuaaseva chat-pe. Mba\'e oñepyrũ pyhareve ojehecha ñembyatyvo tava\'ỹha-pe araka\'eve mba\'e tee araka\'eve, ñembyatyvo práctica pýpe.
Ñe\'ẽjoka oñepyrũ Marcela Gaete, Chile guive, omoambue tape: ¿mávapa ojeporu ñembyatyvo tava\'ỹha-pe? Oipytyvõ ojehechaukávo tava\'ỹhápe oĩva oipytyvõva hikuái historia-pe ha ñembyasy nojepolitizái. Mokõi mesa-pe oñepyrũ Argentina ha Colombia guive referentes —oĩhápe omokyre\'ỹva tava\'ỹha pype— ha Leslie Martínez, Mexico guive, filosofía aplicada feminista-gui, ohechauka ñembyatyvo ojapo relacionalmente, kuña ndive, peteĩ mba\'e básico guive: ojehero opaite persona iténgue.
Mokõi ñe\'ẽ ñembyatyvo oikuaávo
Peteĩ ñepyrũ aty oñemongueta docentes ha investigadoras tava\'ỹha-pe ha vulnerabilidad social-pe ombohapykuéva ha ojaposéva, irundu país guive. Aty opyrũ rire, ojepota participantes reflexión mba\'e Laboratorio ñepyrũ oikóva hese. Mokõi ñe\'ẽ —Chile ha Mexico guive— oñembojoaju ko nota-pe.
Marcela Gaete Vergara (Chile) — doctora educación Universidad de Chile-pe, ohero Red Chilena de Pedagogía en Contextos Carcelarios y Exclusión Social.
Peteĩ ñe\'ẽjoka educación tava\'ỹha-pe ojehecha haguã oñembojoaju experiencias, sentimientos ha perspectivas educadores, profesionales ha tava\'ỹhápe oĩvandive guive, espacios educativos oñemoherakuãháicha ñembyatyvo pype, ñembyatyvo lógica «Re» —reinserción, rehabilitación, resocialización— guive, participación, autonomía, dignidad ha ñembyatyvo práctica-pe. Upépe: espacio educativo pedagogía del presente potencial-pe.
Leslie Jazmania Martínez Panduro (Jalisco, México) — pedagoga Universidad Intercultural de Colima-pe ha miembro laboratorio educación, pedagogía social ha tava\'ỹha Universidad de Guadalajara-pe; ojapova desde filosofía aplicada feminista.
Mba\'e ojapova posible peteĩ ñe\'ẽjoka upéicha oñembohekóva ojehechaukávo mba\'éicha, oĩhápe realidades distintas-pe, ojombojoajúvo preguntas éticas ha políticas ñembyatyvo, dignidad ha vida-gui. Aike ñe\'ẽjoka fuerza ndive: escuchar mba\'éicha ñembyatyvo ojehecha México, Chile, Colombia ha Argentina guive oñemoambuéva oñechahekuvo ha oñembohovái filosofía aplicada feminista oñemboavaukáva otras ndive, experiencia ha responsabilidad colectiva guive.
Ñe\'ẽjoka nomba\'epái mesa-pe
Téra oñemonguetávare, mas de cien personas oikuaaseva chat-pe: docentes, estudiantes, equipos organizaciones guive, familiares, ha personas ohaíva tava\'ỹha-pe opaite provincia guive. Ndahaéi público ohechava: oĩ peteĩ mesa añetéva, mas numerosa.
Liberté-pe oĩ opaite mba\'e condena ha personas. Ko espacio inclusivo real.
Preguntas oñembyatyvóva ndive, peteĩ ojemoambue sentido común tava\'ỹha «rire»:
Araka\'eve oñe\'ẽ persona oñembojoajuháicha sociedad-pe, ha ¿sociedad oguerekópa oñembojoaju?
Cooperativa Liberté ohechauka mba\'éicha ñande, tava\'ỹhápe oĩvandive, oñembojoaju sistema-pe.
Ciclo osigue
Peteĩ aty oúva · sábado 11 de julio
Mokõi Laboratorio de Saberes oĩta sábado 11 de julio. Eje transversal oĩva: Justicia restaurativa ha terapéutica: paradigmas alternativos castigo —daño oñemboguejy, vínculo social oñemoheja ha persona ha comunidad oñemosã—. Ñane anunciarenta voces invitadas Liberté-pe.
Opaite aty ombojoaju peteĩ capa libro equipo editorial omoherakuãva 2027-pe. Mba\'e oñepyrũ voz potĩ sábado ary-pe ojejapota, upéi, palabra escrita ojehejáva ohupytývo. Laboratorio oñepyrũ.